Založ si blog

Dievčatko

Keď je niekto v ústave 24 hodín denne, je logické že v ňom strávy aj rôzne sviatky, či prázdniny. No ja na jeden vianočný sviatok nemôžem a ani nikdy nezabudnem.

V decembri, poriadne tuhlo a snehu bolo tak veľa, že sme mali čo robiť, aby sme sa koľko krát dostali z brány ústavu do hlavného vchodu budovy.

S decembrom sú samozrejme spojené aj vianočné sviatky, čiže vianoce na ktoré sme sa stále rok čo rok tešili. Systém Vianoc u nás prebiehal asi tak, že v polovici decembra nám vyhradili nejakých v tej dobe 500 slovenských korún a každý si na jeden papierik v triede mohol napísať čo chcel a 24. decembra to mal pod stromčekom.

Nevedeli sme sa štedrovečernej večere dočkať, už od rána sme sa zobudili veťmi skoro a rozmýšlali o tom, ako sa konečne poriadne najeme a aj dostaneme to, čo sme si v polovici  decmbra napísali na lístok.

Ráno sme stáli na chodbe pripravený ako vždy na raňajky na ktoré nás vyprevádzali denné vychošky. Od rána sme boli príjemne naladení až tak, že sme zabudli na to, že pri jedle sa nerozpráva za čo nás stále vychošky upozornovali. V jedálni sme robili poriadný hluk, až taký že jedna z vychošiek silno zahučala na celú jedáleň aby sme boli ticho, lebo sme strašne hlučný. Tak sme sa upokojili a v jedálni nastalo úplne ticho, Až na jedno dievčatko, ktoré stále neprestávalo. Zrejme toto upozornenie nepočulo v tom zápale radosti.

To sa jej ale stalo osudným, pretože si ju vychoška zavolala k sebe z jasnou fackou, ktorá by jej určite poriadne sadla, keby sa k nej priblížila.

Dievčatko pri prvej výzve zaváhalo a k vychoške nešlo. Keď nešlo ani po druhej výzve, strčilo si prst do úst a čakalo čo buďe. To diavčatko to vedelo a hodilo sa na zem. Došli k nej vychošky a zatiahli ju do rohu jedálne a tam ju na dlážke mlátili až do posledného jej bolestného hlasu.

Najhoršie na tomto všetkom bolo to, že sme sa na to všetko pozerali ale nič sme spraviť nemohli. Boli sme úplne bezradní.

Keď sa to všetko po čase upokojilo, vtrhla do jedálne zdravotná sestra. ktorá nám každý ďen rozdávala lieky z takej malej nástennej lekárničky. Keď sa na diavčatko pozrela, vyďel som v jej očiach hrozné zhrozenie, čo nedávala na javo, ale každý normálny človek by si to všimol a nás tam bola väčšina.

Nič iné jej nezostávalo, len ju z tej zeme zdvyhnúť a zaniesť na ambulanciu, kďe jej zranenie ošetri čo aj urobila.

Po ranajkách sme šli všetci hromadne do klubovne pozerať televízor, ako vždy počas voľného dňa. Ona kľačala pred klubovnou na chodbe 3 hodiny, aby si uvedomila že musí počúvať a poslúchať.

V tom čase prišla pozrieť na tento veľký deň ešťe jedna vychoška, ktorú sme považovali za výbornú a veľmi dobrú. Jej prednosti boli také že nás mala rada a svoju prácu brala ako svoje hobby. Ako náhle ju zbadala klačať na chodbe, nič iné nepovedala, len vetu, ktorú si zapamätám do smrti. ,,teba čo prešiel, párny valec??” Viďel som že bola nahneváná aletiež s tým nič bohu žial neurobila.

Blížil sa  večer a naša radosť a nadšenie skončilo už ráno, zakže sme skôr trpeli, koho ďalšieho si vyberú a vytrieskajú z neho dušu. Nakoniec sme sa dočkali šiestej hodiny večernej a šli sme na večeru. Jedáleň bola nachystaná a niesla sa vo vianočnom duchu. Najedli sme sa rozdali nám po menách darčeky, ktoré neboli také aké sme chceli, a išli znechuťene spať.

Vianočné sviatky sme si nepredstavovali tak ako sme pôvodne chceli, ale v tomto ústave nič nebolo také aké sme si predstavovali, pokial robili vychošky ktoré svoju prácu neznášali.

Pokiaľ ide o dievčatko z jedálne, časom si ju po čase zobrala matka domov a neskôr sme sa dozveďeli, že ju matka udupala na smrt.

Nerozumiem jednej veci, ako sa môže narodiť človek, o ktorého nemá nikto záujem, je týrané a keď by sa zdalo, že môže byť lepšie odchodom domov je neskor zabité niekym takým blízkym?

 

Personál a jeho zákutie

05.11.2013

Pracoval som v nemocnici nejaký čas keď som neskôr začínal objavovať všetky vlastnosti svojich kolegov.. tento štát sa nikdy netajil úplatkami a ničím čo k tomu patrilo ..... Ja sám osobne viac »

Práca nemocnica personál pocity

05.11.2013

Po škole som nastúpil rovno do práce bez ohľadu na to, či boli prázdniny alebo nie. Nastupoval som 3 júla do jednej nemenovanej Bratislavskej nemocnice rovno na operačne sály. S veľkým záujmom viac »

Tu v škole si kráľ ale vonku budeš nula

03.05.2013

Počas školskej dochádzky som študoval na učilišti ktorý som spomenul už v predchádzajúcom článku. to že nás vytrvalo pripravovali do života bolo veľmi dôležité a dokonca nepovinné čo viac »

trump

Trump zredukuje dane ako nikto predtým, tvrdí jeho minister

26.04.2017 17:33

Plán Donalda Trumpa v oblasti daní podľa jeho ministra financií Steva Mnuchina vyústi do "najväčšej redukcie daní" v histórii USA.

Vladimir Putin

Ruský novinár Suščenko, obvinený zo špionáže, zostáva vo väzbe ďalšie 2 mesiace

26.04.2017 17:28

Moskovský súd predĺžil o ďalšie dva mesiace väzbu ukrajinskému novinárovi Romanovi Suščenkovi, ktorého zadržali a obvinili v Rusku zo špionáže.

Jana Štúrová, iba náhľad!

Zomrela Jana Štúrová, život zasvätila pomoci ohrozeným rodinám a deťom

26.04.2017 16:17

Vo veku 73 rokov zomrela Jana Štúrová, vedecká pracovníčka v odbore psychológie. Angažovala sa v občianskom združení Pomoc ohrozeným deťom, ktoré založila.

elektrina

Zvoľte si vhodné ističe, opäť radí Stredoslovenská energetika

26.04.2017 16:10

Odberatelia elektriny by nemali zabudnúť na výmenu ističov. Upozorňuje na to spoločnosť Stredoslovenská energetika - distribúcia (SSE-D).

expres3

Venované dvom najdôležitejším ľudom v mojom živote aj napriek tomu, že ani len netušia že nimi boli.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 18
Celková čítanosť: 18563x
Priemerná čítanosť článkov: 1031x

Autor blogu

Kategórie