Založ si blog

Boj pokračuje

V roku 1999 vydali zákon pre všetky   ústavy, prestávkovať od štvrtej do pol piatej v spoločnom priestore, aby si vychošky mohli oddýchnuť od nás. ale podlľa mna to bola len zámienka. Začali prehrávať, vedeli, že sme zbúrený a že bojujeme, tak všetko preberajú v zborovni a podnikali kroky ako dalej postupovať. Každý den bola jedna vychovávateľka ktorá mala dozor nad nami. Rozdali nám olovrant a potom se čakali už len na pol piatu. kedy skončí, čo sa samozrejme stále predlžovalo, lebo tam boli vsunuté aj tie porady a podla mojho názoru aj získavanie si nás na ich stranu. Ale to sa i  nedarilo, stále sme boli proti. Je jasné že sa niektoré decka ani nepridávali a boli radšej ticho. ale podla mna dúfali že všetko zlé skončí a držali s nami.

Vedúca výchovy bola v koncoch, vedela že nemajú šancu a že su decká stále horšie a horšie tak upustila aj od mlátenia deciek.

Jeneho dna som prechádzal zborovnou v ktorej sedelo možno päť vychošiek a počul ako zúfalo oznamovala všetkým vychoškám že sa deje niečo zlé a že toto len tak ľahko nikomu neprejde. A že sa mlátenie skracuje na minimum. Jej vyjadrenie: kolegyne, ústavné decka mlátiť tých sa nemá kto zastať a decka z rodín nechajťe tak. To bolo vyjadrenie, ktoré ma zamrazilo, lebo potom kto si nás zastane ked nemáme nikoho?? jediná ktorá bola stále po našom boku bola Hana, ktorej sme vždy všetko vyrosprávali a ktorá stále niečo vybavovala a zariadovala. Zrejme bojovala po svojom. Mal som pocit ako keby si zachranovala výpoveď, ktorú dostala, čo sa mi aj neskôr potvrdilo.

Priznám sa že sme dostali trošku strach ako toto všetko skončí kedže bol v tej dobe veľký bordel, nenávisť manipulácia a zbúrenie.

Nakoniec nás napadla posledna šanca ako všetko ukončiť z výhrou, kedže toto doťahovanie bolo večné.

Napísali sme list na neziskovú organizáciu Úsmev Ako dar. kde sme Jozovi Mikloškovi predsedovi organizácie  napísali list o tom ako sa v Topoľčiansko domove ústave a internáte  týrajú decká a aká je momentálne situácia. Po napísani listu sme sa všetci popodpisovali dole aj z Hankou, ktorá bola podla mna totálne unavená z pripadu, ktorý stále pretrvával. Zrejme boli vyhrážky aj zo strany jej kolegov a kolegýn.

List sme poslali a čakali sme ako to dopadne a na odpovedi závisela celá budúconsť ústavu.

Jedného dne k nám prišla pozvánka z úsmevu ako dar na letný tábor a špesiálne vyžiadané decká, ktoré sa pod list podpísali.

Samozrejme toto odmietnutie nemohla riaditeľka odmietut, lebo ústav úzko spolupraoval z touto neziskovou organizáciou. a keby aj odmietli, tak by spoločnosť vedela,, že sa niečo deje.

Cez leto sme teda šli na tábor, ktorý bol kúsok od Prievidze na mieste Lehota pod vtáčnikom. Ubytovaný sme boli na jednej chatke, kde nám bolo strašne dobre a nechceli sme sa vrátiť späť. Viete si asi predstavit ked odchádzate zo zlého prostredia do dobrého a zrazu sa nenazdáťe a už ste zase v tom zlom. Bol to otrasný pocit.

Počas tábora sme mali rôzne aktivity a jeden večer bolo spoločné sedenie, kde sme konečne všetko vyrozprávali všetkým. Podla mna toto sedenie bolo špeciálne len pre decká z Topoľčian aby sa konečne dozvedeli niečo nie len z listu ale aj z naších úst.

Po tábore sme odchádzali a znova sme prišli do diery levovej, kde sme znova riešili a bránili si chrbty.  Neskôr prišla odpoved z úsmevu ako dar, o začatí tresného stíhania voči týraniu blízkej azverenej osoby. Oznámenie prišlo v roku 2001 rok pred odchodom na stredné školy na ktoré sme polovica hlavných akterov mali konečne isť po tažkej dochádzke v ústave. Vedel som že sme vyhrali a že si Hanka mohla konečne vydýchnuť. Týranie už nebolo takmer žiadne, viacej hukotu ako palíc a klačanie už vôbec nebolo. Podľa mna dostali strach a už nechceli viac dôkazov o ich neluckých prešlapov.

Hanka Odišla zo zamestnania po tom ako sme ukončili povinnú ústavnú školskú dochadzku a mi sme sa už chystali na stredné školy. Počas prípravy sme  už všetko nechávali na vyšetrovateloch z Topoľčianskej polície. A na druhý den sme odchádzali každý do svojích stredých škol pozerajúc z okna ústavné zariadenie, ktorom sme zanechali decká z vychoškami, ktoré si určite vydychli že sme preč. Po čase som sa dpočul,  že sa v topoľčanoch sa nebije a že sa tri vychovávateľky poctivo pripravujú na súdny proces.

Ako daleko muselo všetko zájst, kym si uvedomí človek svoje činy.

Personál a jeho zákutie

05.11.2013

Pracoval som v nemocnici nejaký čas keď som neskôr začínal objavovať všetky vlastnosti svojich kolegov.. tento štát sa nikdy netajil úplatkami a ničím čo k tomu patrilo ..... Ja sám osobne viac »

Práca nemocnica personál pocity

05.11.2013

Po škole som nastúpil rovno do práce bez ohľadu na to, či boli prázdniny alebo nie. Nastupoval som 3 júla do jednej nemenovanej Bratislavskej nemocnice rovno na operačne sály. S veľkým záujmom viac »

Tu v škole si kráľ ale vonku budeš nula

03.05.2013

Počas školskej dochádzky som študoval na učilišti ktorý som spomenul už v predchádzajúcom článku. to že nás vytrvalo pripravovali do života bolo veľmi dôležité a dokonca nepovinné čo viac »

nemocnica, pacient

Nemocnica roka je podľa INEKO v Ružomberku

23.10.2017 11:25

Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok získala ocenenie Nemocnica roka 2017.

Ivan Bartoš

Piráti aj extrémisti vstúpia do českej snemovne

23.10.2017 11:00

Premiéru v snemovni zažije Sloboda a priama demokracia (SPD) a Piráti. Obe strany sa vyšvihli nad desať percent.

yegorov, súd

Volodymyr Yegorov, obvinený z vrážd, je vo väzení na Ukrajine. Súd však nevie v ktorom

23.10.2017 10:49

Volodymyr Yegorov čelí na Krajskom súde v Bratislave obžalobe z piatich vrážd a inej trestnej činnosti.

Elektrina

Energetické firmy považujú vyhlásenie štrajkovej pohotovosti za nekorektné

23.10.2017 10:32

Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska považuje vyhlásenie štrajkovej pohotovosti za nekorektné, neadekvátne a predčasné.

expres3

Venované dvom najdôležitejším ľudom v mojom živote aj napriek tomu, že ani len netušia že nimi boli.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 18
Celková čítanosť: 19297x
Priemerná čítanosť článkov: 1072x

Autor blogu

Kategórie