Janko ma vždy zo z družiny brával , pretože ma mal rád. Bol som na neho hrdý, pretože som ho vnímal ako otca a brata zároveň , ktorý ma ochráni vždy pred ostatnými domovákmi , ktorí nič iné nerobili, len ma zdvíhali , a v kuse bozkávali , či ťahali za tvár a ja so nečakal m vždy zaspával na posteli s pocitom , že som dokonale unavený. Nie je príjemne prejsť po chodbe bez toho , aby sa vás niekto nedotkol . V kuse ma museli objímať , museli mi ťahať líce a štekliť ma, pretože milovali môj smiech.
Janko bol taký ten môj George .. On sa vždy nejakým spôsobom postavil za všetkých a vždy ma vytrhol zo všetkých tých priepastí objatia iných domovákov, pretože ma mal veľmi rád a vraj mi bol vzťahovou osobou . Je jasné že som si nevedel uvedomiť v tej chvíli , kto za mnou stojí , pretože som na to nemal ešte mozgové kapacity. No vedel som , že to je ten správny človek, ku ktorému sa utiekam keď je nejaký problém . No nečakal som, že ma jedného dňa zavrie do skrine , a bude ma chcieť umlčať navždy. Ja ako dieťa z domova som sa mohol motať okolo areálu domova a tak som tam náhodne našiel šnúru od magnetofónu a teda že si ju zoberiem a budem si robiť na izbe iskričky , ako sme si robili vždy z adaptérov. Prišiel som na izbu , zasunul som kábel do zástrčky a dostal som takú šlehu, že som bol asi minútu v šoku.. Viem , nemal som to robiť , no na pobyte kde som bol počas roka , som videl , ako sa dajú roboť iskričky z adaptéra a ja som si chcel spraviť svoj adaptér, kde by som si tie iskričky robil aj na izbe.
V tom sa objavil môj vzťahový Janko a hneď mi vysvetlil že iskričky sa robia z adaptéra a nie zo šnúry od magnetofónu .. Pochopil som , že som zrejme nemal ten správny kábel , no nevedel som ho v tej chvíli a z hľadiska veku rozlíšiť .
Janko ale stále naliehal , aby ma skontroloval či sa mi niečo tým že ma potriasla elektrina niečo nestalo. Skontroloval mi hlavu , šiel na ruky s potom šiel na dolnú časť. Začal mi kontrolovať nohy a prešiel na genitálie. Skontroloval mi vajíčka , či ich mám dve a potom ma na posteli obrátil a skontroloval mi zadok.
Začal som v tej sekunde pociťovať , že nie je všetko v poriadku . Nič ma pri jeho kontrole nebolelo viac, ako to čo som mal v zadku .. Janko mi pri tom hovoril , ako sa to musí vyšetriť aj keď to bude bolieť .. no mňa to bolelo vždy každým jedným jeho pohybom . Bolelo to veľmi dlho až to nakoniec prestalo. No v tom som začal pocitovat že musím na záchod ale nestihol som to, pretože som vypustil biele liečivo , ktoré mi on namazal na zadok , aby ma nič nebolelo. V tom ma zavrel do skrine a nahý som tam strávil niekoľko hodín , bez jedla a vody . Neskôr prišla vychoška a otvorila dvere na skrini a ja som slobodne mohol pokračovať v režime . Jediné čo viem je to, že som Janka už viac nestretol, a vraj už v domove nie je..
Bože .. nech sa toto už nikdy nikomu nestane ..
Celá debata | RSS tejto debaty