Môj chlapec
Mal si 6 rokov a bol si utrápený . Sám si nevedel čo si zač a aké máš potreby. Vedel si , že žiješ , dýchaš a potrebuješ lásku , ktorú ti v domove v ktorom teraz bývaš nedali a ani nedávajú .
Vedel si a vnímal , že je okolo teba veľa detí . Vedel si že sa o ne stará len jedna osoba a ty si mal pocit , že je to všetko normálne a že je to automatická súčasť tvojho života. Neskôr si rástol a zistil , že si v detskom domove , a že občas chodia aj tvoji súrodenci k bio rodičom . No ty si ostával stále v domove a stále si nevedel pochopiť , prečo si tam . Prečo ste tam neni všetci a prečo sa vždy každý deň s tebou lúčia súrodenci , ktorých máš rád. Bola to pre teba obrovská nespravodlivosť ale stále si nechápal , prečo ti pred očami odchádzajú kamaráti a bratia , ktorí patrili do tvojho života. Bol si smutný stále , pretože si bol v družine sám a chýbalo ti možno všetko.
Vek
Mal si o niečo viac a doba sa postupom času začala meniť . Mal si to šťastie , že si ta zobrala k sebe domov aj s tvojím bratom vychovávateľka , ktorá pracovala pre domov , v ktorom si ako malé dieťa vyrastal. Bol si spokojný aspoň tak som to vnímal . Bola to pre teba obrovská zmena . Zrazu si tam nemal toľko súrodencov. Bol si v jednej domácnosti so svojím Bio bratom a náhradnými rodičmi , ktorí sa snažili dať ti do života všetko , čo by sa ti hodilo. Začal si si postupne vekom všímať okolie a vedel si , že do tohto prostredia patríš. Neskôr si pochopil , že si v rodine , ktorá sa o teba stará 24 hodín denne a pri každom jednom probléme , je tam vždy tá istá osoba. Ešte stále si si to nedokázal vysvetliť . Pretože si bol ešte veľmi malý chlapec a postarané bolo. Cítil si nové prostredie a cítil si úplne iný režim. Bol pre teba jednoduchší a dokázal si zvládať emócie ľahšie , pretože tam bola v tej dobe vždy nejaká dospelá osoba, ktorá ti pomohla to prekonávať v čase tvojej krízy.
Tvoja kríza
Veľmi ťažko si si zvykal na prostredie , aj keď som mal pocit že už ti je dobre a že si spokojný . No trošku som sa mýlil a ty si si zvykal o niečo ťažšie , ako som si myslel .bolo pre teba občas neúnosné chápať veci dobré a zároveň zlé. Veľmi často si si tieto veci mýlil a dochádzalo k nedorozumeniam . ak si mal pocit , že boli v tej chvíli všetci proti tebe, tak si sa zľakol a bál o svoj život až tak , že si vykonal stolicu hocikde , kde sa len dalo . Zakrýval si to tak , že si trenky vždy odhadzoval tam , kde si to vždy podľa zápachu náhradná mama všimla. Nikdy si nevedel prehodnocovať svoje pocity a vždy si reagoval veľmi impulzívne. Tvoja náhradná mama nikdy nevedela , čo ta trápi , pretože bolo vždy všetko v poriadku , a nevedela si vysvetliť , prečo si sa pokakal , bez toho aby si povedal čo sa stalo . Toto sa opakovalo stále a aj keď sa tvoja náhradná mama snažila starať sa ako len mohla , ty si nedokázal prejaviť svoj vlastný pocit smútku. Tak veľmi sa snažila , že si týždeň čo týždeň pýtala radu. No nikto jej nevedel povedať , pretože nemali žiadne informácie o bio rodičoch. Mal si obdobia , kedy si sa rozčúlil tak strašne , že si znehodnocoval nábytok v byte a búchal dverami tak , že padali lustre a nikto okrem mňa sa neodvážil sa spýtať prečo si to spravil . Vedel som že sa ti nepáčilo kritizovanie , pretože ty neznášaš keď ti niekto vraví čo máš robiť . No ty si si nevedel uvedomiť , že ti chcú ľudia dobre.
Ako si rástol
Po čase si si začal zvykať a celkom si sa do novej rodiny adaptoval. Tvoj strach si už neprejavoval nijakým spôsobom , pretože si cítil bezpečie. Mal si svoj vek , a začal si si uvedomovať že patríš presne sem a že si už nevieš predstaviť žiť niekde inde. Uvedomoval si si , aj okolie a postupne si sa socializoval do rodinného prostredia . Začal si si vodiť dievčatá do bytu a občas sme nesúhlasili , pretože sme už dávno vedeli že to skončí rozvodom a budeš zlý . Začal by si jej nadávať , aká je kurva a podobne . Dokázal by si zhadzovať všetko čo máš v okolí , len pre to aby ti bolo dobre . Pretože som z teba cítil , že potrebuješ pomoc . Uvedomovali sme si , že máš vzťah , no neuvedomovali sme si, že si hľadáš dievčatá, aby sme za dverami počúvali tvoje hádky, ktoré si miloval a mastilo ti bruško , keď si dokázal vynadať babe.
Problémy
Problémy nastali , keď si mal 15 rokov . Tvoja náhradná mama nevedela ako ti pomôcť pretože si jej v kuse nadával a nemal rešpekt. Rodina ti dávala všetko , a ty si jej postupom času ďakoval tým , že si bol bez chrbtovej kosti a nevážil si si čo máš.
Odchádzal si z domu a kradol . Ťažko sa s tebou jednalo , pretože si sa zatvoril do izby a nechcel si akékoľvek vysvetlenie . Bol si na veľkom a myslel si si , že nemáme potuchy o tom , čo cítiš . Vedeli sme čo to je , ale nepripustili sme si to , pretože si bol náš a dúfali sme , že sa naše predstavy nenaplnia .
Tak strašne sa náhradný rodič snažil a ty si nedokázal pochopiť, ako veľmi ta mali radi a ako veľmi ta chceli počúvať . No ty si mal pocit , že nič zlé nerobíš a že všetci okolo teba sú zlí ale ty nie.
Roky ubiehali
Bol si už skoro v dospelom veku. Baby , názory a ľudia , ktorých si si nevážil . Mal si pocit , že máš pravdu . Ale ty si ju nemal . Bol si hrubý a odporný a dokázal si svojou povahou zaprieť aj svojich najbližších. Dokázal by si zabíjať a niekoľko krát si bol aj agresívny. Všetci sa ta báli , pretože nevedeli , čo môžu od teba čakať . Bol si psychopatický a dával si si záležať na tom , ako sa iný kvôli tebe trápia. Pretože ti to mastilo brucho a teba to zároveň tešilo. Mal si to doslova v génoch a nedokázal si prejaviť ani trošku vďaky. No ty si už mal osemnásť , nedoštudoval školu a odišiel s hnusným odporom preč . Možno si sa stretol so svojou bio mamou , alebo si mal pocit , že chceš byť spokojný niekde inde . No zabudol si , že si bol vychovávaný slušnými ľuďmi. Začal si pochybovať a nadávať ľudom , ktorí ta mali radi . Mal si pocit , že sme pochybili a že sme ti zničili detstvo a tvoje sny . 6e sme sa nesnažili a že sme ta nemali radi. Všetko si behom jedného dna zničil . Neuvažoval si čo všetko sme pre teba spravili.. My sme sa snažili vychovať slušného človeka , no ty si si si vybral iný spôsob cítenia .. nevážil si si nič
Očami seba
Videl som to .. bol som tam a zažíval som to . Detská z domovov nikdy nebudú podľa predstav náhradných rodičov. Dieťa Vás bude mať rado , ale rado až do veku kedy sa im niekde tam vo vnútri ozve ich rodinný gén. Je pekné pomáhať deckám , ktorí sa snažia a majú budúcnosť. No hlavne je veľmi dôležité uvedomiť si , že ich jedného dňa stratíme. Pretože niekedy sa snažíme pomáhať. Chceme byť dobrými náhradnými rodičmi a nemôžeme , pretože všetko o čo sa staráme , je už dávno napísané v osude toho človeka .
Jednak som to už pravdepodobne čítal, jednak... ...
Celá debata | RSS tejto debaty