Diera v školstve ?
Dlho som sa zamýšľal nad tým , ako by som tento článok smeroval tak, aby ste všetci pochopili o čo mi ide a o to ako najlepšie verejnosť informovať o niečom , čo je pravdepodobne nie moc efektívne a či je možnosť vôbec niečo zmeniť k lepšiemu.
Rozpoviem vám príbeh..
Chlapec sa narodil v nemocnici v jednom malebnom mestečku na juhu Slovenska dvom veľmi chudobným a starým ľudom , ktorí sa milovali. Keďže personál nemocnice poznal túto rodinu už dlhšie , nahlásil úradom životné podmienky týchto dvoch ľudí a dieťa im bolo z hľadiska ochrany rovno odobraté po pobyte v nemocnici do dojčenského ústavu.
Rodičia ale nesúhlasili , pretože si ho chceli odviesť domov bez ohľadu na to, v akej ťažkej životnej situácií sa nachádzali. Písal sa rok 1987 a oni sa museli zmieriť s tým, že inú možnosť nemajú.
Dieťa teda šlo do dojčenského ústavu a prebývalo v ňom asi rok . Po roku dieťa odovzdali do ústavného zariadenia, v tej dobe do detského domova. A keďže bola v domove predškolská výchova, zaradili ho ako maličkého do škôlky v ktorej ho učili základné pravidlá ako je pozdrav , komunikovať so svojimi rovesníkmi , a hlavne sa socializovať. Naučil sa rátať do desať a dokázal si zapamätať básničku. Vychovávateľkám sa ale stále nepáčilo jeho mrvenie , utekanie zo škôlky a tak sa rozhodli , dať dieťa do LVS. ( liečebno výchovné sanatórium )
Aká básnička ?
,,čo budem robiť ? nič! z lúčov slnka splietať bič ! Orať vodu , česať dážď. Urobím ja všetko zvlášť „
Dieťa presunuli do základnej školy. Písal sa rok 1991 a pedagógovia si na ňom všimli, že neobsedí. Stále sa mrvil, musel niečo chytať, upratoval si tašku , sadol si na zem , neskôr sa postavil a opakoval túto činnosť dookola. Každú jednu odpoveď mal pri opýtaní sa správnu , pretože aj v zápale mrvenia vždy počúval a bol maximálne sústredený.
Učitelia ale videli , že toto správanie nie je bežné a tak mu po porade so psychológom prischla diagnóza ADHD.
Roky na škole
Chlapec neobsedel a nedokázal byť na jednom mieste ani minútu. No z prvého ročníka šiel do druhého a z druhého zase do tretieho. Učitelia boli na nervy a dávali mu zo správania dvojku. Pretože sa mrvil na hodinách, a nedokázal obsedieť. Dokonca si ho fotograf nevedel na konci roka ani zamerať v objektíve, keďže sa snažil skompletizovať tablo istého ročníka základnej školy. Dieťa ale prechádzalo do ďalšieho ročníka základnej školy, aj keď už ťažšie , pretože sa občas stalo , že sa učiteľ nedokázal udržať a dostal facku koľko krát tak silnú, že mu lavica dala druhú. Toto dieťa začalo upadať, pretože bolo nepochopené a všetko čo vnímalo jasne a s porozumením , už nedokázali pochopiť pedagógovia na základnej škole. Dieťa začalo vždy nahlas plakať , aj napriek tomu že odpovedalo na otázku určitého predmetu správne. Bálo sa , že dostane ďalšiu ranu a tá ho zaleje krvou. Nevedelo sa časom sústrediť, pretože hľadalo porozumenie ktoré s mi nedostávalo a začal veľmi často plakať. V LVS bol zamestnaný učiteľ , ktorý neváhal koľko krát od zúrivosti zdvihnúť lavicu a hodiť ju po žiakovi. To sa stalo.
Známkovanie
Dieťa v tretom ročníku dostávalo za správanie dvojku a všetky predmety ktoré boli dobré, na vysvedčení absolvoval. V dobe keď študoval, žiadny cudzí jazyk nebol a nebol ani povinným predmetom. Začal sa tento cudzí jazyk vyučovať až okolo roka 2000 a viac. A tak sa rozhodli v jeho domove, že po štvrtom ročníku v roku 1998 dieťa umiestňujú do osobitnej školy. (praktická škola) Po absolvovaní pobytu v LVS sa dieťa vrátilo do domova a šlo rovno do osobitnej školy internátnej , kde navštevovalo školu pomalšiu a vynikalo v každom jednom smere. V čase keď študoval na osobitnej a pomalšej škole, sa už na základných školách začal vyučovať cudzí jazyk ak každý jeden študent tejto školy mal možnosť nahliadnuť do jeho tajomstiev. No problém bol v tom, že k tomuto predmetu sa nikdy nedostali žiaci osobitnej školy. ( praktická škola). Napriek tomu žiak dostával známky výborné a zároveň prospieval s vyznamenaním rok čo rok. V deviatom ročníku sa už ako skoro dospelý chalan rozhodol pomáhať ľudom a zdravotníctvo bolo presne to k čomu inkriminoval. Netušil , že sa niekto ešte v inej škole učí jazyk už minimálne 5 rokov od jeho odchodu zo základnej školy a tak si myslel, že je to v poriadku.
Stredná škola
Vybral si strednú školu. Keďže bol z malebného mestečka, ponúkala sa mu stredná škola v Bratislave. Bolo to odborné učilište s trojročným vzdelaním denného štúdia a to v odbore: opatrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych a zdravotníckych. Strašne sa tomu tešil a teda veľmi na tú školu chcel. Bola mu umožnená, pretože ju aj doštudoval s vyznamenaním na všetky 3 ročníky. Vysvedčenie o záverečnej skúške mal na výbornú s vyznamenaním a aj výučný list skončil rovnako. No nemal ani len chýru o tom, že bude niekedy cudzí jazyk , ktorý vyučovali na školách v rámci jeho prestupu do osobitnej školy tak dôležitý. A že sa mu tak rýchlo dokáže vyhnúť. Pretože prestúpil na inú pomalšiu školu, kde sa jazyk nevyučuje.
Práca v praxi
Chlapec rástol a pracoval v zdravotníctve. Mal pocit, že je kvalifikovaným zamestnancom, pretože si spravil trojročnú školu. Zamestnal sa najprv na operačných sálach v detskej nemocnici ako sanitár a potom po veľmi náročnej operácií siamských dvojčiat, odišiel pracovať k dospelákom na interné oddelenie , kde mal pocit , že potrebuje rozvíjať svoju empatiu a nejakým spôsobom sa snažiť spestrovať ich dni a možno posledné. Tak veľmi neznášal sústavné ležanie na posteli starých ľudí počas dňa , že ho napadlo trošku im ho uľahčiť aspoň s nejakými výtvarnými činnosťami alebo podobne. Zašiel teda za námestníkom nemocnice a spýtal sa ho, či by mohol pre tých pacientov spraviť viac. Námestník mu odpovedal , že sú to chorí ľudia a on nie kvalifikovaný na to , aby to riešil. Jeho odpoveď bola jednoznačná .. Nemocnica nie je sociálny ústav.. dlho tomu nerozumel ale neskôr to pochopil. Stále mal pocit , že by mohol pomôcť v každom smere a že mu stále táto odpoveď námestníka nejako nedávala zmysel .. On bol zamestnaný ako pomocný zdravotný pracovník v zdravotníctve a nemal pocit, že sa jeho plán empatie napĺňa. Cítil to čoraz horšie , pretože vedel v akých podmienkach zdravotníci musia pracovať a že sú totálne vyhorení.. Rozhodol sa pre to spraviť maximum.
Ako roky ubiehali
To dieťa , malé s ADHD dospelo a malo vek na to, aby sa rozhodovalo konečne samé za seba. Vedelo čo chcelo , bolo dospelé a tak silno vo vnútri si uvedomovalo, že potrebuje zmeniť v zdravotníctve niečo, čo je tak malé, zanedbané, ale zároveň dôležité. Rozhodlo sa teda študovať a dokončiť si maturitné vzdelanie , aby mohlo študovať verejné zdravotníctvo a mohlo ako tak minimálnym spôsobom prispieť do efektívnosti práce v zdravotníckom zariadení.
Prihlásil sa teda na školu , kde mu za 100 eur vystavili zmluvu a teda mal pocit, že spravil najlepšie ako mohol. Odchádzal na zastávku tak spokojný ..s vedomím , že videli vysvedčenie s vyznamenaním , a teda nemá dôvod sa báť , pretože je jeho štúdium dokonalé na samé jednotky.
Začal na tej škole študovať , každý jeden mesiac mu cez ich školský systém posielali úlohy a chalan sa ich učil a zároveň dosahoval známky na jedna maximálne dva. No prihlásil sa na školu, ktorá mu ponúkala dva jazyky a teda vybral si maturitný jazyk anglický. Zaskočilo ho to úprimne, keďže jazyk anglický v živote nemal a nevedel ako s týmto predmetom narábať.
Ako jeho dištančné štúdium prebiehalo ?
Začal pracovať na iných predmetoch a vynikal v nich. Z každého predmetu vždy dostával jednotky , alebo maximálne dvojku. No vždy narážal na predmet z cudzieho jazyka, ktorý nedával , pretože mu táto výučba intenzívne chýbala. Na pol roka, si okrem predmetov, ktoré musel napísať viedol skvele ale akonáhle musel napísať niečo z cudzieho jazyka, tak narazil na betón a dostal známku 5. Každého pol roka ju dostal .. a to bolo škole jedno či si ju platí , alebo nie. Musel školu opakovať.
Učil sa anglicky
Tak veľmi ten chlapec chcel vedieť jazyk že si povedal , budem sa to učiť aj keď som nemal možnosť to preberať v škole. Každé jedno slovo cestou do práce si prekladal. Niekoľko krát nad tým plakal. Aby si všetko pamätal.. No nestačilo mu to v rámci jeho štúdia na strednej škole, ktorú externe navštevoval. Nevedel dobehnúť všetky tie roky, ktoré by boli potrebné na úspešne zvládnutie testu z Anglického jazyka.
Kde je problém?
Problém je v tom , že ak je dieťa umiestnené do špeciálnej základnej školy, (bývalá osobitná škola ) tak to ešte neznamená, že je zdravotne poznačené na celý život. Mal som možnosť pracovať s mnohými deckami, ktorí navštevovali praktickú školu a boli to zdravo uvažujúci ľudia , ktorý sa chystali na stredne školy bez maturitného vysvedčenia. Problém nastáva po úspešnom ukončení tejto strednej školy, kedy si ten rozumný človek uvedomí, že by chcel ukončiť úplne stredné vzdelanie a nie je možnosť si ju ukončiť , pretože medzi dokladmi na úspešné prijatie do školy, každá externá škola vyžadujú vysvedčenie o záverečnej skúške, výučný list a posledný ročník základnej školy. Ono ani by nebol problém tieto doklady škole doložiť. No ak odošle vysvedčenie z posledného ročníka základnej špeciálnej školy, tak sa jeho prijatie do školy automaticky zamieta, pretože nemá základnú školu a pri tom, by to mohol byť v novej škole ten najšikovnejší žiak na strednej školy akého by mali.
Ďalší problém je problém s cudzím jazykom , kde je problém najväčší. Ak sa tomuto absolventovi podarí aj na strednú školu s jeho vidinou maturitného vysvedčenia, tak naráža na polená v podobe akéhokoľvek cudzieho jazyka, ktorý mu v špeciálnej základnej škole chýbal, rovnako ako na strednej. Má dve možnosti. Buď sa bude snažiť v jazykovej škole dohnať tieto roky neučenia sa na jeho škole, a bude zaberať každý deň na plné obrátky, alebo sa rozhodne to triezvo zabaliť, pretože je nemožné sa naučiť úroveň aká sa od neho požaduje. A to môže mať výborný prospech z iných predmetov.
Je to chyba , je to nepremyslené a nie je to v poriadku. Školský systém mu umožnil vyštudovať v rámci jeho možností ale nemyslel pri tom na to, že to dieťa z tej školy odrastie a bude si chcieť spraviť úplne stredné vzdelanie. Pretože nie každé dieťa zo špecky je choré. Niektoré deti sú tam kvôli zanedbávaniu vlastných rodičov a preto sa nemá možnosť dieťa v tejto rodine zdravo rozvíjať. Toto sa ale dá dobehnúť , ak sa tomu decku niekto venuje a byť zaostalý , nie je choroba. Rovnako ako diagnóza dieťaťa ADHD. Z tejto diagnózy deti väčšinou vyrastú a nie je dôvod ich dávať do pomalšej školy. Každým jedným rozhodnutím , tomu dieťaťu znižujú možnosti na jeho vzdelanie a jeho uplatnenie v tomto náročnom živote. V konečnom dôsledku z takéhoto rozumného a normálneho dieťaťa systém spraví človeka, ktorý sa nedokáže posunúť a tak realizovať svoj talent, alebo uplatnenie v takej úrovni v akej by chcel byť a pracovať v jeho živote.
Diera v školskom systéme?
- Neučia sa na školách osobitných hodiny cudzích jazykov. Je veľmi dôležité túto skutočnosť zvážiť.
- Ministerstvo školstva by malo zvážiť povinný predmet cudzieho jazyka na praktických školách
- Forma štúdia by mala byť hravá a mala by im dať pocit , že je zároveň dôležitá rovnako ako jeho rodná reč
- Cudzí jazyk je veľmi dôležitý pre absolventov praktickej školy, doštudovať úplné stredné vzdelanie v neskoršom veku .
Celá debata | RSS tejto debaty