Mário

Okrem zdravých detí , sa časom v domovoch vytvorili výchovné skupiny, ktoré boli od nás separé a teda boli to výchovné skupiny mentálne postihnutých deti. Ja som proti tomu nikdy nič nemal a v mojom veku som ich bral klasicky ako seberovných . No jedného dňa som tam spozoroval chlapca, ktorý bol na pohľad úplne normálny. Volal sa  Mário. Ja som mu hovoril Majko , pretože bolo pre mňa dosť náročné ho označovať oficiálnym menom. Po nejakom čase som ho začal dosť často vzdávať pri rôznych triednych hrách a celkom som si toho chlapca aj obľúbil. Bol pre mňa veľmi  veľkou motiváciou a časom asi vzťahovou osobou. Mário k nám do ústavu prišiel, pretože ho samotný rodičia zatvárali do pivnice , alebo balili v obývačke do koberca a kopali ako odpad. Otec si dokonale vychutnával , ako ho necháva na balkóne mrznúť. V čase obeda mu vhadzoval zbytky jedla pod stôl a náramne sa na tom bavil. Jeho mamu tehotnú občas dobil na zemi a pekný deň bol každý deň za nim. Nebudem súdiť , nemám právo .. no myslím si, že taký človek nemá právo dýchať vzduch , ktorý dýchame spoločne s nim.

 

Mário bol veľmi veselý chlapec, ktorý nemal ani poňatia , že mu bolo ubližované. On totižto ani nevedel kde je. Keď sa objavil niekde a bol šťastný , bol som aj ja , pretože neplakal aspoň na sekundu . Rád sa smial , a vždy telesne prejavoval každú jednu radosť v podobe tikov , ktoré mal.

Spoznal som ho ako uplakané a bezbranné dieťa, ktoré nechali v ústave ďalšie inštitúcie a nevedeli čo s ním. Objavil sa jedného dňa na obede počas týždňa. A plakal .. plakal zúfalo a spolu s nim plakala nová výchovná skupina  mentálne postihnutých deti. Pre nás , čo sme sedeli o pár stolov ďalej to bola nová udalosť v našich ústavných životoch , pretože sme toto ešte nikdy, okrem bolesti v domove nezažili. Mário neprestával plakať , a bol stále hlasnejší. Potom ako som poznal naše nekvalifikované vychošky, som čakal, že jedna z nich vybuchne a začne na jeho hlasný rev reagovať. Nemýlil som sa , a nakoniec ho utíšila s krikom jedna z našich vychovávateliek.

Mário bol pre mňa brat a syn v jednom. Každý deň ak mi bolo umožnené, som do jeho triedy chodil, a kontroloval ho, či netrpí , či je šťastný a či sa nenudí a hrá sa z hračkami. Nechcel som si pripustiť , že je chorý , pretože on v mojich očiach chorý nikdy nebol. V mojich očiach bol len ťažko poznačený chlapec, ktorý si zažil svoje v biologickej rodine. Mal som potrebu mu pomáhať a robiť všetko pre to, aby sa usmieval .toto bolo pre mňa prioritou. Možno si poviete , bol to cudzí chlapec , veď aký blízky vzťah by mohol mať chlapec z ústavu voči mentálne postihnutému chlapcovi. Odpoveď je jednoduchá.. miloval som ho ako svojho a bol to pre mňa jeden z najbližších ľudí v tom období..

 

Majko a jeho choroba

Majko sa dosť emočne opúšťal keď bol šťastný a mnohým ľudom v jeho okolí to vadilo. Vychošky to nevedeli spracovať , a dosť často mu občas vyfackovali tvár. Pár krát som to videl, a mal som pocit, že sa mi z tej bolesti a obavy k nemu niečo stane. Bol to milovaný chlapec, a nechcel som, aby sa mu ubližovalo , no niekedy som nedokázal byť pri ňom a pomáhať mu cítiť sa šťastne. Jedného dňa som šiel po škole do výchovnej skupiny s cieľom pozrieť sa na neho a vychoška mi povedala, že je v nemocnici , pretože sa mu priťažilo. Nechápal som to, pretože sa na zdravotné problémy nikdy nesťažoval . Veľmi som sa bál a nevedel som čo s ním bude, ako to prežíva, a podobne. Umieral som spolu s ním, pretože bol v tej nemocničnej izbe sám, a nechcel som si predstaviť, čo prežíva.  Nuž neostávalo mi nič iné ako opustiť brány ústavu a dať sa na útek. Za útek z domova sa trestalo nápravnovýchovným zariadením. Vedel som o tom, ale stálo mi to za to ho ísť pozrieť pre svoj vlastný pokoj. Riskoval som zároveň , že ak odídem do iného zariadenia, tak ho už nikdy možno neuvidím, a bude mi sakra chýbať . No ja som to riskol a odhodlal som sa.

 

Nemocnica

Vošiel som do nemocnice a hneď pri vchode som sa informoval kde Majko leží a či je v poriadku. Bolo jasné , že mi povedali len oddelenie ale zdravotný stav nevedeli na informáciách. Ponáhľal som sa na príslušné oddelenie a nejakým spôsobom sa dostal až k jeho lôžku. V momente som cítil strach, obavu, stratu , a miešali sa vo mne mnohé pocity. Videl som ho s hadicou v krku , viac početné zranenia v oblasti rebier , hlavy , a končatín .. Zmocnil sa ma strach a nevedel som rozprávať. V tom pribehla ku mne sestra s spýtala sa v akom vzťahu som k pacientovi. Povedal som , že je to brat a ona mi normálne uverila. Pýtala sa čo sa stalo, no ja som jej nevedel odpovedať.

Bol som s ním celý deň .. k večeru prišla riaditeľka domova a zobrala ma do domova. V aute som nevedel zastaviť slzy. Neistota, že už budem z domova v nejakom reedukačnom centre a nebudem vidieť Maja, bola pre mňa rana pocitov, ktorá ma prinútila revať stále viac a viac.

 

Majo kde si ? Stále ta čakám..

Strach , že sa mu niečo stalo, bola pre mňa tak bolestivá rana za druhou , že som sa bál o seba. Veril som, že sa preberie a bude so mnou a budeme sa zase usmievať .. Najbližšie dni som trávil s nádejou, že príde z nemocnice a že bude konečne so mnou.. No viac neprišiel .. Zomrel na devastačné zranenia po bitke , pri ktorej som nebol. Nebol som pri tom, ako niekto bije mentálne postihnuté dieťa , len pre to že kričí od radosti , a konečne cíti že žije.

Najhoršie na tomto všetkom je to, že ma to bolí doteraz a neviem túto udalosť doteraz spravovať. Ja som sa s ním nechcel rozlúčiť. Chcel som byť jeho slnkom a radosťou v tak ťažkom a náročnom živote.

Haló školstvo

10.02.2025

Diera v školstve ? Dlho som sa zamýšľal nad tým , ako by som tento článok smeroval tak, aby ste všetci pochopili o čo mi ide a o to ako najlepšie verejnosť informovať o niečom , čo je pravdepodobne nie moc efektívne a či je možnosť vôbec niečo zmeniť k lepšiemu. Rozpoviem vám príbeh.. Chlapec sa narodil v nemocnici v jednom malebnom mestečku na juhu Slovenska [...]

Keby nebolo krádeže ?

09.01.2025

Magnetofón Každý jeden rok sme od štátu do skupiny dostávali darček v podobe magnetofónu . Neviem prečo nám stále ten starý každým rokom vypovedal. Asi zlou manipuláciou, pretože ho v skupine chcel vlastniť každý, kým bol nový a teda bolo jasné že s ním manipuloval, ako keby bol jeho. Kazety sa tam v kuse striedali, pretože každý jeden chcel tento magnetofón [...]

Jolana

04.01.2025

Olovrant s príchuťou strachu Bola zima, asi január a my sme trávili skoro všetky víkendy len v domove. Vychovávateľkám sa nechcelo s nami ísť aspoň do areálu ústavu, pretože im bola vždy strašná zima, a vystávať na rohu ihriska ich maximálne nebavilo. Mnohí si to nevedia ani predstaviť, ale v ústave v ktorom som bol, sme sa museli pohybovať po skupinách a nebolo [...]

Robert Fico, TB

Fico: Už raz 'veľkí chlapci zo Západu' povedali mierovej dohode nie. Mnohým krajinám záleží na pokračovaní vojny na Ukrajine

11.05.2025 09:45, aktualizované: 10:18

O návrhu na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez podmienok povedal Putin Ficovi v rozhovore medzi štyrmi očami.

bezdomovec

Štiavničanom dochádza trpezlivosť. Sťažujú sa na „bordel“ po ľuďoch bez domova

11.05.2025 09:00

Ľuďom na najväčšom banskoštiavnickom sídlisku Drieňová dvíhajú tlak bezdomovci, ktorí si podľa nich urobili z lavičiek na detskom ihrisku postele a pri jednom zo supermarketov verejné toalety.

Kaliňák, pas, cestovný doklad

MZV: Vo Švédsku majte doklady vždy pri sebe, kontrolujú aj na vnútorných hraniciach

11.05.2025 08:28

Švédska vláda, v snahe posilniť národnú bezpečnosť, od pondelka opätovne predĺži dočasné kontroly na vnútorných hraniciach.

John Prevost, pápež, Lev XIV.

Liberál alebo zástanca tradícií? Nový pápež bude druhým Františkom, tvrdí jeho starší brat

11.05.2025 08:00

Chcel byť misionárom, nie biskupom ani kardinálom, prezradil o novom pápežovi jeho starší brat John Prevost. A pridal pár postrehov i humorných spomienok z detstva.

expres3

Venované dvom najdôležitejším ľudom v mojom živote aj napriek tomu, že ani len netušia že nimi boli.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 14
Celková čítanosť: 11726x
Priemerná čítanosť článkov: 838x

Autor blogu

Kategórie