Večer na poschodí

Na každom poschodí dvanásť buniek. V jednej bunke dve izby , a tam osem postelí. V chodbe jeden záchod a sprchy pre osem detí v jednej z buniek. Na jednom poschodí jeden televízor a klubovňa pre chlapcov. Na dolnom poschodí dievčatá a rozloženie poschodia rovnaké. Izby boli rozložené podľa skupín. Skupiny sa delili na ročníky a to od najmenšej skupiny, po najstarší ročník. Okrem najmenších sme mali ešte aj skupiny mentálne postihnutých najmenších detí , ktoré boli samostatné , no delili sa na predné izby v chodbe. Predné prvé  bunky, patrili dve bunky  mentálne postihnutím najmenším deťom , a tie stredné už pre stredne staré deti. Koniec chodby patril už len deviatakom základnej školy. Na každom poschodí boli tieto deti rozdelené rovnomerne.

Náš režim bol náročný každé jedno ráno, pretože sa stalo že sme sa nevedeli vyspať poriadne a to z dôvodu, že sme stále počuli krik , nárek a aj plač z prvých buniek, akurát z buniek tých postihnutých detí. Pokiaľ sa nás to netýkalo nejako, vôbec sme to neriešili , pretože podľa nočnej vychovávateľky sme museli byť na svojich izbách ticho, bez toho aby sme sa rozprávali na izbách alebo z postele vstali . Bolo to v skratke neprípustné. Nočné vychovávateľky vždy chodili potajomky na kontroly , a keď začuli že sa čo i len ,,po šušky“ rozprávame z postele, tak zažala svetlo a nakričala na nás riadne s vyhrážkou , že ak ešte raz bude počuť že sa rozprávame, tak si pôjdeme kľaknúť na chodbu. To bola úplne bežná vyhrážka , ktorú sme sa naučili pamätať si ako pravidlo.  Keby nás vychovávateľka zobudila aj o pol noci, toto pravidlo sme museli vedieť !

 

Jedného večera, sme začuli strašný hluk z predných izieb mentálne postihnutých detí , ktorý bol intenzívny a nevedeli sme na základe toho kriku a plaču zaspať. Tak som sa odhodlal s riskom, že si prejdem telesným trestom s vedomím , že si ho odkrútim a teda sa mi bude asi aj lepšie spať , keď sa unavím na tej chladnej chodbe. (tento telesný trest sme celkom sa priznám zneužívali, lebo bol najmenej bolestivý. Horší bol, keď nás vešiakmi a remeňmi vychovávateľky mlátili a potom dali kľačať na chladnú chodbu. Bolo to buď, alebo. Buď nás dajú len kľačať , alebo nás aj zbijú. To sme tak nejak  šli na risk).

Šiel som po chodbe a každým jedným krokom bol ten krik hlasnejší a hlasnejší  až som sa dostal medzi dvere a úprimne ma zaujímalo , čo sa tam deje.  Stál som medzi dverami a všimol som si, ako jeden starší žiak o tri ročníky vyššie ako ja , drží mentálne postihnutého nahého chlapca na posteli pevne ako na zveráku , a vychovávateľka nad posteľou drží s úsmevom na tvári remeň pevne v rukách a  niekoľkými švihmi zasahuje  tvár, hruď a chodidlá.  Okamžite som sa vystrašený otočil a utekal bezhlavo v šoku na svoju posteľ , kde som sa ešte asi hodinu triasol.  Ten strach a pocit ktorý ma ovládol , bol nekonečný a o to silnejší , že som si v tej chvíli nebol istý, či som nebol náhodou odhalený. Nebol som. Možno ma tam hore niekto ochraňoval, alebo som mal z pekla šťastie. Ležal som na posteli vytrasený  a vnímal som, ako krik toho dieťaťa ustupuje a potom som od strachu len jednoducho zaspal. Ja skutočne neviem , čo sa odohrávalo keď sme aj po iné dni spali ako drevá. Neviem. Ja som už len krik a plač občas počul, no neodvážil som sa vstať a znova sa na tento horor pozrieť. Bola to pre mňa nočná mora, ktorá ma so strachom každý večer prenasledovala ešte veľmi dlho.

Keby nebolo krádeže ?

09.01.2025

Magnetofón Každý jeden rok sme od štátu do skupiny dostávali darček v podobe magnetofónu . Neviem prečo nám stále ten starý každým rokom vypovedal. Asi zlou manipuláciou, pretože ho v skupine chcel vlastniť každý, kým bol nový a teda bolo jasné že s ním manipuloval, ako keby bol jeho. Kazety sa tam v kuse striedali, pretože každý jeden chcel tento magnetofón [...]

Jolana

04.01.2025

Olovrant s príchuťou strachu Bola zima, asi január a my sme trávili skoro všetky víkendy len v domove. Vychovávateľkám sa nechcelo s nami ísť aspoň do areálu ústavu, pretože im bola vždy strašná zima, a vystávať na rohu ihriska ich maximálne nebavilo. Mnohí si to nevedia ani predstaviť, ale v ústave v ktorom som bol, sme sa museli pohybovať po skupinách a nebolo [...]

Tomáš

29.12.2024

Chalan Usmieval si sa , pretože sa ti páčil každý jeden deň. Bol si v domove a vôbec si s tým nemal problém , pretože si mal po tom čo ti rodičia robili nemal problém vyrastať niekde inde len pre to, aby si spokojne vyrastal v prostredí , kde ta nebude nikto ponižovať , znevažovať a bit. Mne osobne je nesmierne ľúto , že si prešiel z blata do kaluže. Tvoj život bol [...]

Tatranský ľadový dóm, Hrebienok, mReportér

Ľadová nádhera, z ktorej mrazí. Ako vyzerá tento rok Tatranský dóm vo Vysokých Tatrách?

15.01.2025 05:00

Dve známe stavby sú úzko späté so životom najpopulárnejšieho pápeža Jána Pavla II.

Jun Sok-Jol

Vyšetrovatelia sa znovu pokúsili zatknúť prezidenta Juna. Došlo k fyzickým stretom, hlásia ranenú osobu

14.01.2025 23:22

Súd naňho vydal zatykač v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva.

Caribbean / Cuba /

USA vyradia Kubu zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Rozhodnutie zrejme zvráti Rubio

14.01.2025 23:06

Washington sa tiež zaviazal, že zníži ekonomický tlak voči Havane.

China police

Čínski policajti zatiaľ v Maďarsku nehliadkovali, tvrdí celoštátne veliteľstvo. Dohodu o tom uzavreli vlani

14.01.2025 22:04

Maďarsko sa s Čínou dohodlo, že polícia oboch krajín bude spoločne hliadkovať počas turistickej sezóny a počas masových podujatí.

expres3

Venované dvom najdôležitejším ľudom v mojom živote aj napriek tomu, že ani len netušia že nimi boli.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 8915x
Priemerná čítanosť článkov: 743x

Autor blogu

Kategórie